Murované a monolitické priečky
Napriek všeobecnému trendu otvorených obytných priestorov priečky naďalej zostávajú dôležitou nenosnou konštrukciou, pretože aj veľký dom či byt s otvorenou dispozíciou potrebujú intímne zóny. Dôležité je vopred vedieť, či potrebujete stabilnú priečku, na ktorej bude napríklad upevnená prevažná časť kuchynskej linky, alebo, kým sú deti malé, využijete dočasne oddelený priestor, aby ste mali pokoj pri práci a stačí vám sadrokartónová priečka. Materiál a typ konštrukcie by ste mali vybrať podľa toho, či v budúcnosti prichádza do úvahy možnosť priečku odstrániť.

V dnešnej časti seriálu o výstavbe rodinného domu sa budeme zaoberať pevnými konštrukciami priečok, ktoré majú v návrhoch domu svoje stabilné miesto. Murované konštrukcie patria medzi tradičné a stále hojne používané spôsoby výstavby nosných i nenosných konštrukcií rodinného domu. Murovacie materiály sú napriek mokrej ceste výstavby priečok obľúbené okrem ich dobrých zvukových a tepelnoizolačných vlastností aj pre ucelené stavebné systémy, ktoré tvoria jednoduchú skladačku.

Priečky rozdeľujeme na: opticky deliace, akustické, tepelnoizolačné, priečky, ktoré odolávajú mechanickému namáhaniu, priečky, ktoré spĺňajú špeciálne požiadavky.

Podľa toho, kde a na čom budú postavené, aká je konštrukcia a výstuž okolitých stien a stropu pod nimi, ich rozdeľujeme na: nesené priečky, ktoré zaťažujú podpernú konštrukciu stropu alebo podkladový betón, prípadne základ celou svojou hmotnosťou, čiastočne alebo úplne samonosné priečky prenášajúce svoju hmotnosť do bočných zvislých stien, o ktoré sú opreté tak, že nezaťažujú strop.

Z čoho murovať?
Okrem moderných tehál z pálenej hliny sú na výstavbu priečok vhodné aj ľahké murovacie tvárnice vyrábané z piesku a vápenca, z expandovaného ílu či drevených pilín spevnených cementom. Zaujímavou alternatívou sú sklobetónové tvárnice.

Na murovanie z tehál sa používajú plné pálené alebo dierované tehly. Ak sa rozhodnete pre tehlu, je výhodné využiť dierovanú tehlu so systémom pero a drážka, ktorý výrazne znižuje množstvo malty (až o 50 %). Pri výbere ľahkých pórobetónových tvárnic sa tiež muruje na tenkú škáru s malou spotrebou malty či lepiaceho tmelu alebo nasucho. Dôležité je vedieť, že treba zabezpečiť, aby sa priečka z pórobetónových tvárnic s hlavnou stenou spojila pomocou kotviacich pások. Pri budovaní priečky so sklobetónových tvárnic je dôležité pružné uloženie po celom obvode priečky a oceľová zvislá a vodorovná výstuž väčších plôch, ktorá sa vkladá do škár.

Štandardná hrúbka murovaných priečok je 100, 125, 150, 170 a prípadne aj 270 mm. Každá priečka musí: priestor funkčne a logicky členiť či rozdeľovať, vyhovovať konkrétnym požiadavkám na mechanické namáhanie, odolávať zvislým, vodorovným a prípadne aj nečakaným silám, splniť konkrétne zvukovoizolačné požiadavky, mať požadované tepelnoizolačné či akumulačné vlastnosti, odolávať vode, vlhkosti i požiaru v závislosti od susediacich priestorov.

Priečka v jednom kuse
Priečky z betónu sa zhotovujú nalievaním betónovej zmesi do debnenia. Je to mokrý proces, ktorý si vyžaduje prípravu debnenia, lešenia a čas potrebný na tuhnutie, s ktorým je nutné rátať pri výstavbe. V modernej architektúre je čoraz viac obľúbený aj takzvaný pohľadový betón, ktorý sa často využíva na zhotovenie priečok. Jeho výhodou je variabilita rozmerov, či tvarov, no najmä surový vzhľad betónu, ktorý sa ďalej neupravuje. Kvalita debnenia, vysoká kvalita betónovej zmesi a dostatočný čas potrebný na stuhnutie betónu sú v tomto prípade nevyhnutnosťou a dôležitá je aj zručnosť majstrov.

onolitická priečka môže byť postavená aj zo sadry, napríklad nanášaním sadrovej zmesi, prípadne cementovej malty na pletivo (Rabitzove a Monierove priečky – pre zložitosť postupu sa však používajú zriedkavo).

Výhody betónu pri stavbe priečok : možnosť ľubovoľného tvarovania v plastickom stave, relatívne vysoká pevnosť v tlaku, nehorľavosť, trvanlivosť, ekonomickosť a možnosť výroby na stavbe. Nevýhody betónu: je to veľmi krehký materiál s nízkou pevnosťou v ťahu, ktorú treba kompenzovať výstužou, objemové zmeny betónu, čo znamená, že pri bežných teplotách nastáva v dôsledku straty vlhkosti značné zmrašťovanie, ktoré je nevratné, dotvarovaniu betónu, ku ktorému dochádza pri bežnom prevádzkovom zaťažení.

Dobré je založiť priečky na separačnú podložku a pružne ich uložiť po obvode, čo platí pre všetky murovacie materiály. Akákoľvek stropná konštrukcia sa totiž vlastnou hmotnosťou prehýba (aj keď iba minimálne) a tlačí na všetko, čo je pod ňou. Pri nenosných priečkach je účelné ponechať pod stropom medzeru, ktorá sa vyplní minerálnou vlnou alebo montážnou penou, najmä ak sa nachádza v bode najväčšieho priehybu stropnej konštrukcie.

Pohľad na schodisko už počas hrubej stavby
Schodisko umožňuje vertikálnu komunikáciu v dome a má zabezpečiť bezpečné a čo najpohodlnejšie prekonávanie výškových rozdielov. Zároveň je to najzložitejší a najpôsobivejší prvok interiéru, ktorý často tvorí srdce domu. Každé schodisko musí svojou konštrukciou rešpektovať predpísané normy, a tak zaručiť bezpečnosť tých, ktorí ho používajú. Všetky stupne schodiska musia mať rovnakú výšku a rovnakú šírku na výstupnej čiare, ktorá prechádza zväčša stredom ramena. Pri projektovej príprave domu sa musíte rozhodnúť, či si zvolíte betónové, murované alebo oceľové schodisko, ktoré si vyžaduje základnú konštrukciu už počas hrubej výstavby domu, alebo si vyberiete také schodisko, ktorého realizácia sa dá presunúť na neskôr.

Betónové schodisko je relatívne lacné riešenie. Na rozdiel od celodreveného ušetrí nemalé finančné prostriedky. Aby však nepôsobilo ako ťažkopádny monolit a neznehodnotilo estetický dojem z interiéru, treba ho neskôr citlivo dotvoriť. Vyžaduje si presné zhotovenie debnenia aj so zohľadnením konečnej povrchovej úpravy. Už pri zhotovovaní hrubej stavby musíte mať jasno v tom, akú povrchovú úpravu schodiska chcete mať. Napríklad ak budete chcieť ako nášľapnú vrstvu použiť drevo, treba pri výpočte rozmerov schodov rátať s hrúbkou dreva uloženého na betóne. Betónové schodiská sa realizujú v priebehu výstavby hrubej časti domu spolu s ostatnými betónovými časťami. Je to mokrý proces výstavby s nutnou technologickou prestávkou na vytvrdnutie. Výhodou je možnosť využívania už počas stavby.

Betónové schody Výhody: možnosť používania skeletu schodiska v priebehu výstavby, nižšia cena (pri obkladoch iba nášľapnej vrstvy, bez podstupníc a bočníc). Nevýhody: mokrý a zdĺhavejší proces výstavby, mohutný vzhľad (podľa celkového architektonického stvárnenia domu, niekedy to môže byť aj výhoda), väčšinou nepresne vybetónovaný skelet (nerovnosti a výškové rozdiely), obmedzené možnosti opravy často zle vybetónovaného tvaru.

Oceľové schodiská predstavujú ľahkú a vzdušnú konštrukcia montovaných schodísk. Oceľový základ zaručuje schodom prakticky „nesmrteľnosť“. Montujú sa už do hrubej stavby, čím sa rozširuje ich využitie už počas výstavby domu. Oceľová konštrukciu sa potom kombinuje s ďalšími materiálmi ako sú drevo, sklo, mramor, žula, teraco. S nimi vytvára zaujímavé riešenia, no tie prichádzajú na rad až vo fáze dokončovania interiéru domu. Počas hrubej stavby sa realizuje iba nosná oceľová časť.

Posuvné dvere a hrubá stavba
Táto zdanlivo čisto interiérová záležitosť má svoje súvislosti s hrubou stavbou. Ak chcete, aby sa zasúvali do konštrukcie, a nie popri stene, je potrebné do priečky nainštalovať konštrukčné puzdrá, do ktorých sa budú dvere zasúvať. Na to treba myslieť, najmä ak potrebujete plochu steny pri posuvných dverách využiť na zariadenie s väčším zaťažením a neprichádza tu do úvahy sadrokartónová konštrukcia.

Niekoľko rád k posuvným dverám v súvislosti s hrubou stavbou nám poskytol Roman Pecník z firmy Eclisse Slovakia, s. r. o. Pred zabudovaním puzdra do murovanej steny treba zvoliť správnu hrúbku muriva podľa možností puzdier. Napríklad jednokrídlové (najpoužívanejšie) puzdrá sa vyrábajú pre hrúbky dokončených stien (vrátane omietky!) 100, 108, 125 a 150 mm. Pri stavaní steny treba pripraviť stavebný otvor pre zabudovanie puzdra. Šírka stavebného otvoru je celková šírka puzdra plus 50 mm. Výška stavebného otvoru je celková výška puzdra plus 20 mm. Výška sa musí merať od úrovne budúcej dokončenej podlahy. Stavebný otvor treba po celej šírke zabezpečiť prekladom. Do stavebného otvoru sa puzdro osádza pred omietaním stien. Puzdro sa osádza od úrovne dokončenej podlahy, môže sa zapustiť do 5 mm pod jej úroveň, ale nesmie sa osadiť ani o 1mm vyššie nad úroveň dokončenej podlahy Drôtená sieť na puzdre musí prekryť spoj puzdra a muriva – zabraňuje sa tým praskaniu omietky na tomto spoji. Na zafixovanie puzdra do stavebného otvoru sa používa nerozťažná montážna PU pena. Dôležité je dôkladné vyváženie puzdra do horizontálnej a vertikálnej roviny.

Kamila Ďuríková
ZDROJ: časopis Môj dom 08/2009