Podlaha musí byť bezpečná, odolná, trvanlivá a mala by sa ľahko udržiavať. Je to najviac namáhaná povrchová úprava v dome a budete s ňou v kontakte každý deň. Aby vydržala čo najdlhšie v plnej kráse, mala by byť kvalitná a vhodne zvolená ku konkrétnemu priestoru. Musí mať však aj správne navrhnuté a kvalitne zrealizované, rovné, pevné a suché podkladové vrstvy.
Dnes ľudia pri uvažovaní o podlahe nevedia a ani neriešia, čo bude o dvadsať rokov, ktoré považujú za horizont. Väčšinou je dôležitejšia cena a vzhľad. Potom sa stáva, že už po piatich rokoch vyzerá podlaha ako storočná a potrebuje vymeniť alebo sa, jednoducho, opozerá. Preto je pri výbere podlahovej krytiny vhodné zamyslieť sa nad tým, či sa nám bude páčiť aj o niekoľko rokov a zároveň je dôležité dbať aj na jej kvalitu. To koľko vydrží v nemalej miere závisí aj od kvality podkladu.
Aj keby ste chceli meniť vzhľad podlahy každý rok, to, čo je pod nášľapnou vrstvou, asi vymieňať nebudete. Aby ste si zvolili tú správnu podlahu, mali by ste vedieť, čo môžete očakávať od konkrétnej krytiny a aký podklad potrebuje. Pri novej podlahe by ste nemali zabudnúť na hydroizoláciu. Mala by oddeľovať nosnú konštrukciu od tepelnej izolácie – najmä v miestnostiach priamo nad terénom.
Tepelná izolácia by mala mať nad nevykurovaným priestorom 80 až 120 mm, na stropnej konštrukcii nad exteriérom 100 až 150 mm, pričom pod stropnou konštrukciou bude tepelná izolácia minimálne 50 mm a nad temperovaným suterénom 40 až 100 mm, podľa hĺbky zapustenia suterénu pod úroveň terénu. Na tepelnú izoláciu sa ukladá roznášacia vrstva, ktorá má za úlohu chrániť ju a rovnomerne rozložiť zaťaženie. Napríklad plávajúce podlahy sa práve podľa roznášacej vrstvy delia na ľahké a ťažké – ťažké podlahy sa robia mokrým procesom (roznášacia vrstva je z betónu), ľahké sa zhotovujú suchým spôsobom (montážou veľkoplošných dosiek, napríklad zo sadrovlákna, drevotriesky, cementotriesky a podobne).
Plávajúca laminátová podlaha
Ľahko sa kladie, udržiava a niektoré od drevených ani nerozoznáte. V porovnaní s drevom je však chladnejšia a tvrdšia, chôdza po niektorých je aj hlučnejšia. Na druhej strane sú laminátové podlahy cenovo dostupnejšie. Kladú sa ako plávajúce, na rovný, suchý a pevný podklad. Všetci renomovaní predajcovia už dnes ponúkajú laminátové parkety na takzvaný suchý zámok – pri montáži sa nemusia lepiť, ale sa do seba len tak zacvaknú, čo zjednodušuje a urýchľuje ich ukladanie. Podlahu z takýchto parkiet možno používať okamžite po montáži (nasťahovať nábytok...), čo sa pri lepených spojoch dá až po 24 hodinách.
Čiernym bodom pri rozhodovaní pre laminátovú podlahu bola práve hlučnosť pri chôdzi. Kvalitnejšie druhy laminátových parkiet však tento problém odstránili protihlukovou vrstvou. Ide o vrstvu, ktorá sa po stlačení vždy vráti do pôvodného stavu, vďaka čomu sa zaisťuje optimálny kontakt s laminátovou podlahou, čo zabráni vzniku nepríjemného klopkajúceho zvuku pri chôdzi, najmä vo vysokých podpätkoch.
Drevená podlaha
Má tendenciu sa sťahovať a rozťahovať. Moderné drevené parkety sa však vyrábajú väčšinou z troch vrstiev, ktoré minimalizujú objemovú nestálosť dreva. Výrobcovia kvalitných drevených parkiet sa snažia nachádzať optimálnu rovnováhu medzi vrstvami, aby reakciu na vlhkostné a klimatické zmeny čo najviac minimalizovali. Je však nevyhnutné, aby drevené podlahy boli pred položením vysušené na 8 až 12 % vlhkosti, v miestnosti sa musia aklimatizovať minimálne tri dni a klásť pri vlhkosti vzduchu 45 až 65 %, teplote vzduchu okolo 20 °C a vlhkosti podkladu maximálne 2,5 %. Preto sa odporúča zveriť položenie parkiet špecializovaným firmám, ktoré vedia, za akých podmienok a ako položiť parkety. Tak sa vyhnete nesprávnemu narábaniu s drevom a jeho možnému poškodeniu.
Trvanlivosť podlahy je úzko spätá aj s tvrdosťou dreva. Čím je drevo tvrdšie, tým menšie je riziko mechanického poškodenia. Odolnosť podlahy do značnej miery zvyšuje aj lak s vysokou tvrdosťou . Drevenú podlahu môžno dať aj do kúpeľne, vhodné je však drevo s vysokou hustotou, ktoré odolá vyššej vlhkosti, pričom povrch musí byť chránený impregnáciou alebo lakmi.
Typy drevených podláh
Dosková podlaha – jej základ tvoria hobľované alebo nehobľované dosky či fošne, ktoré sa kladú na tupý spoj vedľa seba, pričom sa jedna po druhej pribíjajú alebo skrutkujú k podkladovým hranolom. Je to najjednoduchší a najstarší spôsob zhotovenia drevenej podlahy. Povrchová úprava sa robí až na hotovej položenej podlahe bez tmelenia pomocou vhodného laku, oleja alebo vosku. Pri tejto podlahe treba počítať s viditeľnými hlávami skrutiek, prípadne.
Palubová podlaha – je zo štvorstranne opracovaných dosiek s hrúbkou viac ako 20 mm, šírkou najčastejšie 80 až 148 cm a spravidla so 4-metrovou, prípadne ešte väčšou dĺžkou. Podlahové palubovky sa vyrábajú s perom a drážkou a pri kladení sa zasúvajú do seba, pričom sa skryto pribíjajú na pripravený rošt. Dodávajú sa bez povrchovej úpravy, ktorá sa následne robí lakom alebo olejom. Ďalšou možnou úpravou je takzvané kefovanie špeciálnymi kefami, ktorými sa odstráni z povrchu dreva mäkší letokruh a docieli sa tak tvrdší, rustikálny povrch podlahovej plochy. Tento typ podláh sa opäť stáva populárnym, najmä v technicky ladených obytných interiéroch.
Parkety – drevené podlahy s nášľapnou vrstvou usporiadanou do rôznych vzorcov, spojené perom a drážkou alebo poukladané na tupý spoj. Väčšinou sa stretávame s parketovými vlysmi či mozaikovými a kazetovými parketami, ale najobľúbenejšie sú dnes veľkoplošné drevené parkety, realizované rovnako ako laminátová plávajúca podlaha. Lacnejšie druhy majú ako podklad drevovláknitú dosku alebo preglejku a nášľapnú vrstvu tvorí vrstva dekoratívneho dreva s hrúbkou 2,5 až 4 mm. Drahšie typy drevených veľkoplošných podláh mávajú podklad z masívneho dreva. Drevená veľkoplošná plávajúca podlaha je cenovo dostupnejšia ako podlaha z tradičných celodrevených vlysových alebo mozaikových parkiet. V porovnaní s laminátovými plávajúcimi podlahami je zase výhodnejšie v tom, že ju možno opravovať. Pri cenách drevených podláh je rozhodujúca najmä hrúbka nášľapnej vrstvy – čím hrubšia, tým trvanlivejšia a teda drahšia. Umožňuje viacnásobné brúsenie pri poškodení, kým najlacnejšie druhy sú obmedzené napríklad len na dve prebrúsenia, pretože nášľapná vrstva príliš tenká.
Pri podlahách z drevených parketových vlysov býva štandardný rozmer parketového vlysu je 22 × 70 × 400 mm, ale výrobcovia vedia na želanie zákazníka rozmer upravovať, čo sa však prejaví na konečnej cene. Parketové vlysy sa skladajú do rôznych vzorov (stromčekový, nepravidelný remeň, šachovnica, rybinový, dvojitá rybina a podobne). Pri mozaikových parketách ide o lamely alebo vlysy malých rozmerov (hrúbka 8 až 12 mm, šírka 30 až 60 mm, dĺžka 10 až 300 mm), ktoré sú poskladané do tabúľ rozmanitých vzorov. Tieto tabule väčšinou s rozmermi 480 × 480 mm sú bez konečnej úpravy a majú z rubovej strany textíliu či sieťovinou alebo z lícnej strany krepovú pásku, ktorá sa po celoplošnom nalepení podlahy zbrúsi. Potom sa parkety tmelia, brúsia a upravujú lakmi alebo olejovými voskami.
Zvláštnym typom podlahy je takzvaná priemyselná mozaika. Vyrába sa z lamiel úzkych 8 až 20 mm, dlhých 160 až 420 mm, ktoré sa skladajú na tupý spoj do pásov hrubých 20 až 22 mm a širokých 160 až 320 mm. Vďaka malým rozmerom jednotlivých lamiel nedochádza k priveľkým objemovým zmenám, takže podlaha je stabilnejšia. Tieto podlahy sa používali v priemyselnych objektoch, ale dnes sa s nimi stretávame aj v moderných interiéroch. Pre architektov sú príťažlivé svojou ojedinelou skladbou, ktorá výrazne oživuje interiér. Ďalšou výhodou je možnosť viacnásobného zbrúsenia až do hĺbky 15 mm, čo podstatne predlžuje životnosť podlahy.
Keramická dlažba
Pre niekoho príliš chladná, pre iného maximálne praktická. Okrem detskej izby je vhodná do ktorejkoľvek miestnosti. Inštalácia podlahového vykurovania eliminuje chlad z dlažby a premení ju na príjemné kachle.
Čoraz častejšie sa upúšťa od klasického kladenia dlažby do cementovej malty, pretože na trhu je už veľké množstvo lepidiel, ktoré prácu urýchľujú a sú spoľahlivé. Dôležité je vybrať ten správny druh lepidla podľa typu podkladu. Podklad musí byť rovný a suchý. Ak je povrch podkladu, najčastejšie betón, hrboľatý alebo má preliačiny, musí sa pred položením dlažby vyrovnať. V súčasnosti sa na to najčastejšie používa samonivelačná zmes (čiže samovyrovnávacia zmes), pomocou ktorej sa dá podklad vyrovnať rýchlo a jednoducho. Po niekoľkých hodinách je podlaha pripravená na lepenie dlažby. Takýto mokrý proces však nie je vhodný, ak podklad tvorí drevená podlaha. Tu sa na spevnenie a vyrovnanie používajú drevovláknité dosky hrubé minimálne 12 mm, ktoré sa k drevenej podlahe pritlčú a na ne sa lepí dlažba.
Podlaha z PVC alebo vinylová podlahová krytina
Lacnejším variantom podlahovej krytiny je PVC alebo vinylová krytina; často sa zamieňa s linoleom, ktorý je vyrobené z prírodných materiálov. Vinylové podlahoviny sa predávajú za naozaj prijateľné ceny, a pritom ponúkajú široký výber vzorov – od abstraktných cez reálne imitácie rôznych druhov drevín či dlažby až po originálny kovový vzhľad. Pri výbere treba prihliadať na jeho hrúbku. Do domácností je vhodné PVC s minimálnou hrúbkou 1,35 mm. Vyšší komfort poskytuje PVC s hrúbkou 1,5 až 1,6 mm. PVC krytina s hrúbkou 2 mm vám zaručí tichú a pohodlnú chôdzu.
Podlaha z PVC je cenovo prijateľná a nenáročná na údržbu. Moderné kvalitné podlahoviny obsahujú na rubovej strane roznášaciu penu s tvarovou pamäťou, ktorá rozloží zaťaženie na väčšiu plochu a po odstránení zaťaženia umožní návrat do pôvodného tvaru. Čas, za ktorý sa materiál vráti do pôvodného stavu, závisí od veľkosti záťaže, ktorá na dané miesto pôsobila. Pri vinylových podlahách však treba dbať na to, aby sa nepoškodili nadmerným bodovým zaťažením.
Veľkou výhodou tejto krytiny je jej šírka – dosahuje až 4 m, vďaka čomu stačí pri kladení použiť minimálny počet spojov. Vinylovú podlahovú krytinu možno použiť aj na podlahové vykurovanie. Môže tak byť teplejšou alternatívou keramickej dlažby. Pri kladení podlahy z PVC musí byť – tak ako pri linoleu – podklad suchý, pevný, rovný, ničím nenarušený, čistý a bezprašný, pretože pod tenkou vrstvou krytiny sa vyrysuje každá smietka a každý hrbolček. Najvhodnejší je vyzretý a pevný betónový podklad, vyrovnaný samonivelačnou stierkou alebo vrstvou z dosiek z MDF, respektíve sadrovláknitých dosiek. Ak sa kladie podlaha z PVC alebo linolea na drevenú podlahu, vrstvy pod povlakom by mali okrem izolácie proti zemnej vlhkosti a parozábrany obsahovať aj drevovláknité dosky, na ktoré sa táto povlaková podlaha prilepí.
Textilné podlahoviny – koberce
Sú stále obľúbené, pretože vytvárajú v interiéri príjemnú atmosféru. Sú aj tepelným izolantom a zlepšujú i krokovú nepriezvučnosť stropu. Nevýhodou je náročnejšia údržba a fakt, že sú zdrojom alergénov. Ako pri všetkých podlahách aj tu musí byť pred položením podklad suchý, rovný, a ak ho tvorí betón, nemusia na ňom byť ďalšie vrstvy. Pred kladením koberca treba odstrániť všetky nerovnosti podlahy, lebo celoplošné koberce kopírujú zdeformovaný povrch. Ak je podkladom drevená podlaha, pred položením kobercov platia rovnaké zásady ako pri podlahách z PVC. Okrem kvalitných a cenovo náročných kobercov z čistej strižnej vlny, pre ktoré sú typické elastickosť, antistatickosť a vysoká odolnosť proti špine, sú na trhu aj koberce zo syntetických vláken.
Nech si zvolíte ktorýkoľvek typ podlahy, pri každej je dôležité, aby bola položená na kvalitnom suchom a rovnom podklade, ktorý je prispôsobený konkrétnym podmienkam. Pretože aj tá najdrahšia drevená či keramická podlaha bude nepríjemná a rýchlo sa znehodnotí, ak na ňu odspodu pôsobia vlhko a nerovnosti.
Kamila Ďuríková
ZDROJ: časopis Môj Dom 09/2009
Aj keby ste chceli meniť vzhľad podlahy každý rok, to, čo je pod nášľapnou vrstvou, asi vymieňať nebudete. Aby ste si zvolili tú správnu podlahu, mali by ste vedieť, čo môžete očakávať od konkrétnej krytiny a aký podklad potrebuje. Pri novej podlahe by ste nemali zabudnúť na hydroizoláciu. Mala by oddeľovať nosnú konštrukciu od tepelnej izolácie – najmä v miestnostiach priamo nad terénom.
Tepelná izolácia by mala mať nad nevykurovaným priestorom 80 až 120 mm, na stropnej konštrukcii nad exteriérom 100 až 150 mm, pričom pod stropnou konštrukciou bude tepelná izolácia minimálne 50 mm a nad temperovaným suterénom 40 až 100 mm, podľa hĺbky zapustenia suterénu pod úroveň terénu. Na tepelnú izoláciu sa ukladá roznášacia vrstva, ktorá má za úlohu chrániť ju a rovnomerne rozložiť zaťaženie. Napríklad plávajúce podlahy sa práve podľa roznášacej vrstvy delia na ľahké a ťažké – ťažké podlahy sa robia mokrým procesom (roznášacia vrstva je z betónu), ľahké sa zhotovujú suchým spôsobom (montážou veľkoplošných dosiek, napríklad zo sadrovlákna, drevotriesky, cementotriesky a podobne).
| Základné požiadavky na podlahy Mechanická odolnosť – úlohou podlahy je preniesť zaťaženie v miestnosti do konštrukcie stropu. Podlaha by mala byť pevná v tlaku, odolná proti nárazu, sústredenému zaťaženiu (napríklad pri dlhodobom zaťažení nábytkom) a proti obrusu. Tepelnotechnické parametre – dôležité je, aby sa v čo najväčšej miere zabránilo únikom tepla z vykurovanej miestnosti a naopak, v spolupôsobnosti s celou konštrukciou stropu. Medzi jednotlivými vrstvami podlahy by nemala kondenzovať vodná para. Akustické požiadavky – stropná konštrukcia spolu s podlahou, ktorá oddeľuje dve miestnosti nad sebou, musí byť schopná zabrániť prenikaniu zvuku vzduchom (vzduchová nepriezvučnosť) a musí tlmiť zvuk, ktorý sa šíri hmotou všetkých vrstiev stropu a podlahy (kroková nepriezvučnosť). Vzduchovú nepriezvučnosť možno zlepšiť zvýšením hmotnosti celej konštrukcie stropu aj pomocou ťažkej podlahy, kým krokovú nepriezvučnosť sa zlepší oddelením nášľapnej vrstvy od pevného pokladu zvukovou izoláciou. Odolnosť proti vode – priestory, v ktorých môže na podlahu dlhodobejšie pôsobiť voda, ako je napríklad kúpeľňa, treba chrániť hydroizolačnou vrstvou. Bezpečnosť – predovšetkým nesmie byť šmykľavá a nášľapná vrstva musí byť bez výškových rozdielov a nerovností, aby nevznikli miesta, kde budete večne zakopávať. |
Plávajúca laminátová podlaha
Ľahko sa kladie, udržiava a niektoré od drevených ani nerozoznáte. V porovnaní s drevom je však chladnejšia a tvrdšia, chôdza po niektorých je aj hlučnejšia. Na druhej strane sú laminátové podlahy cenovo dostupnejšie. Kladú sa ako plávajúce, na rovný, suchý a pevný podklad. Všetci renomovaní predajcovia už dnes ponúkajú laminátové parkety na takzvaný suchý zámok – pri montáži sa nemusia lepiť, ale sa do seba len tak zacvaknú, čo zjednodušuje a urýchľuje ich ukladanie. Podlahu z takýchto parkiet možno používať okamžite po montáži (nasťahovať nábytok...), čo sa pri lepených spojoch dá až po 24 hodinách.
Čiernym bodom pri rozhodovaní pre laminátovú podlahu bola práve hlučnosť pri chôdzi. Kvalitnejšie druhy laminátových parkiet však tento problém odstránili protihlukovou vrstvou. Ide o vrstvu, ktorá sa po stlačení vždy vráti do pôvodného stavu, vďaka čomu sa zaisťuje optimálny kontakt s laminátovou podlahou, čo zabráni vzniku nepríjemného klopkajúceho zvuku pri chôdzi, najmä vo vysokých podpätkoch.
| Plávajúca podlaha je veľmi obľúbený typ podlahy, ale často si ju spájame iba s laminátovými podlahami. Plávajúca však môže byť aj drevená, a dokonca aj s nášľapnou vrstvou z linolea. Nejde teda o materiál, ale o typ konštrukcie, ktorej princíp spočíva v tom, že nie je pevne spojená so stropom a stenami, kde ostáva dilatačná škára zakrytá lištami. Vďaka tejto dilatácii sa vyrovnávajú objemové rozdiely podlahy pri kolísaní vlhkosti vzduchu v miestnosti. A tu je dôležité, aby sa ani vrstvy pod nášľapnou vrstvou v nijakom prípade nepripevňovali k podkladu (nelepili, nepribíjali). Musia na podklade voľne plávať – a to je vysvetlenie názvu plávajúca podlaha. Ak by boli vrstvy podlahy pevne spojené s podlahou, pri zvýšenej vlhkosti by sa materiál roztiahol a podlaha by sa deformovala. Ak ste sa rozhodli pre plávajúcu konštrukciu, dôležité je, aby ste mali podklad, dnes najčastejšie železobetónový strop, suchý a rovný. Na podklad sa ukladá parotesná zábrana z PE fólie, jednotlivé pásy sa majú prekrývať asi 20 cm a utesniť lepiacou páskou. Na parozábranu ide zvuková izolácia proti krokovému hluku, čo je väčšinou rohož z minerálnych vláken hrubých asi 1 mm. Táto vrstva býva často súčasťou moderných laminátových alebo drevených lamelových podláh. |
Drevená podlaha
Má tendenciu sa sťahovať a rozťahovať. Moderné drevené parkety sa však vyrábajú väčšinou z troch vrstiev, ktoré minimalizujú objemovú nestálosť dreva. Výrobcovia kvalitných drevených parkiet sa snažia nachádzať optimálnu rovnováhu medzi vrstvami, aby reakciu na vlhkostné a klimatické zmeny čo najviac minimalizovali. Je však nevyhnutné, aby drevené podlahy boli pred položením vysušené na 8 až 12 % vlhkosti, v miestnosti sa musia aklimatizovať minimálne tri dni a klásť pri vlhkosti vzduchu 45 až 65 %, teplote vzduchu okolo 20 °C a vlhkosti podkladu maximálne 2,5 %. Preto sa odporúča zveriť položenie parkiet špecializovaným firmám, ktoré vedia, za akých podmienok a ako položiť parkety. Tak sa vyhnete nesprávnemu narábaniu s drevom a jeho možnému poškodeniu.
Trvanlivosť podlahy je úzko spätá aj s tvrdosťou dreva. Čím je drevo tvrdšie, tým menšie je riziko mechanického poškodenia. Odolnosť podlahy do značnej miery zvyšuje aj lak s vysokou tvrdosťou . Drevenú podlahu môžno dať aj do kúpeľne, vhodné je však drevo s vysokou hustotou, ktoré odolá vyššej vlhkosti, pričom povrch musí byť chránený impregnáciou alebo lakmi.
Typy drevených podláh
Dosková podlaha – jej základ tvoria hobľované alebo nehobľované dosky či fošne, ktoré sa kladú na tupý spoj vedľa seba, pričom sa jedna po druhej pribíjajú alebo skrutkujú k podkladovým hranolom. Je to najjednoduchší a najstarší spôsob zhotovenia drevenej podlahy. Povrchová úprava sa robí až na hotovej položenej podlahe bez tmelenia pomocou vhodného laku, oleja alebo vosku. Pri tejto podlahe treba počítať s viditeľnými hlávami skrutiek, prípadne.
Palubová podlaha – je zo štvorstranne opracovaných dosiek s hrúbkou viac ako 20 mm, šírkou najčastejšie 80 až 148 cm a spravidla so 4-metrovou, prípadne ešte väčšou dĺžkou. Podlahové palubovky sa vyrábajú s perom a drážkou a pri kladení sa zasúvajú do seba, pričom sa skryto pribíjajú na pripravený rošt. Dodávajú sa bez povrchovej úpravy, ktorá sa následne robí lakom alebo olejom. Ďalšou možnou úpravou je takzvané kefovanie špeciálnymi kefami, ktorými sa odstráni z povrchu dreva mäkší letokruh a docieli sa tak tvrdší, rustikálny povrch podlahovej plochy. Tento typ podláh sa opäť stáva populárnym, najmä v technicky ladených obytných interiéroch.
Parkety – drevené podlahy s nášľapnou vrstvou usporiadanou do rôznych vzorcov, spojené perom a drážkou alebo poukladané na tupý spoj. Väčšinou sa stretávame s parketovými vlysmi či mozaikovými a kazetovými parketami, ale najobľúbenejšie sú dnes veľkoplošné drevené parkety, realizované rovnako ako laminátová plávajúca podlaha. Lacnejšie druhy majú ako podklad drevovláknitú dosku alebo preglejku a nášľapnú vrstvu tvorí vrstva dekoratívneho dreva s hrúbkou 2,5 až 4 mm. Drahšie typy drevených veľkoplošných podláh mávajú podklad z masívneho dreva. Drevená veľkoplošná plávajúca podlaha je cenovo dostupnejšia ako podlaha z tradičných celodrevených vlysových alebo mozaikových parkiet. V porovnaní s laminátovými plávajúcimi podlahami je zase výhodnejšie v tom, že ju možno opravovať. Pri cenách drevených podláh je rozhodujúca najmä hrúbka nášľapnej vrstvy – čím hrubšia, tým trvanlivejšia a teda drahšia. Umožňuje viacnásobné brúsenie pri poškodení, kým najlacnejšie druhy sú obmedzené napríklad len na dve prebrúsenia, pretože nášľapná vrstva príliš tenká.
Pri podlahách z drevených parketových vlysov býva štandardný rozmer parketového vlysu je 22 × 70 × 400 mm, ale výrobcovia vedia na želanie zákazníka rozmer upravovať, čo sa však prejaví na konečnej cene. Parketové vlysy sa skladajú do rôznych vzorov (stromčekový, nepravidelný remeň, šachovnica, rybinový, dvojitá rybina a podobne). Pri mozaikových parketách ide o lamely alebo vlysy malých rozmerov (hrúbka 8 až 12 mm, šírka 30 až 60 mm, dĺžka 10 až 300 mm), ktoré sú poskladané do tabúľ rozmanitých vzorov. Tieto tabule väčšinou s rozmermi 480 × 480 mm sú bez konečnej úpravy a majú z rubovej strany textíliu či sieťovinou alebo z lícnej strany krepovú pásku, ktorá sa po celoplošnom nalepení podlahy zbrúsi. Potom sa parkety tmelia, brúsia a upravujú lakmi alebo olejovými voskami.
Zvláštnym typom podlahy je takzvaná priemyselná mozaika. Vyrába sa z lamiel úzkych 8 až 20 mm, dlhých 160 až 420 mm, ktoré sa skladajú na tupý spoj do pásov hrubých 20 až 22 mm a širokých 160 až 320 mm. Vďaka malým rozmerom jednotlivých lamiel nedochádza k priveľkým objemovým zmenám, takže podlaha je stabilnejšia. Tieto podlahy sa používali v priemyselnych objektoch, ale dnes sa s nimi stretávame aj v moderných interiéroch. Pre architektov sú príťažlivé svojou ojedinelou skladbou, ktorá výrazne oživuje interiér. Ďalšou výhodou je možnosť viacnásobného zbrúsenia až do hĺbky 15 mm, čo podstatne predlžuje životnosť podlahy.
Delenie našich drevín podľa tvrdosti
|
Keramická dlažba
Pre niekoho príliš chladná, pre iného maximálne praktická. Okrem detskej izby je vhodná do ktorejkoľvek miestnosti. Inštalácia podlahového vykurovania eliminuje chlad z dlažby a premení ju na príjemné kachle.
Čoraz častejšie sa upúšťa od klasického kladenia dlažby do cementovej malty, pretože na trhu je už veľké množstvo lepidiel, ktoré prácu urýchľujú a sú spoľahlivé. Dôležité je vybrať ten správny druh lepidla podľa typu podkladu. Podklad musí byť rovný a suchý. Ak je povrch podkladu, najčastejšie betón, hrboľatý alebo má preliačiny, musí sa pred položením dlažby vyrovnať. V súčasnosti sa na to najčastejšie používa samonivelačná zmes (čiže samovyrovnávacia zmes), pomocou ktorej sa dá podklad vyrovnať rýchlo a jednoducho. Po niekoľkých hodinách je podlaha pripravená na lepenie dlažby. Takýto mokrý proces však nie je vhodný, ak podklad tvorí drevená podlaha. Tu sa na spevnenie a vyrovnanie používajú drevovláknité dosky hrubé minimálne 12 mm, ktoré sa k drevenej podlahe pritlčú a na ne sa lepí dlažba.
Podlaha z PVC alebo vinylová podlahová krytina
Lacnejším variantom podlahovej krytiny je PVC alebo vinylová krytina; často sa zamieňa s linoleom, ktorý je vyrobené z prírodných materiálov. Vinylové podlahoviny sa predávajú za naozaj prijateľné ceny, a pritom ponúkajú široký výber vzorov – od abstraktných cez reálne imitácie rôznych druhov drevín či dlažby až po originálny kovový vzhľad. Pri výbere treba prihliadať na jeho hrúbku. Do domácností je vhodné PVC s minimálnou hrúbkou 1,35 mm. Vyšší komfort poskytuje PVC s hrúbkou 1,5 až 1,6 mm. PVC krytina s hrúbkou 2 mm vám zaručí tichú a pohodlnú chôdzu.
Podlaha z PVC je cenovo prijateľná a nenáročná na údržbu. Moderné kvalitné podlahoviny obsahujú na rubovej strane roznášaciu penu s tvarovou pamäťou, ktorá rozloží zaťaženie na väčšiu plochu a po odstránení zaťaženia umožní návrat do pôvodného tvaru. Čas, za ktorý sa materiál vráti do pôvodného stavu, závisí od veľkosti záťaže, ktorá na dané miesto pôsobila. Pri vinylových podlahách však treba dbať na to, aby sa nepoškodili nadmerným bodovým zaťažením.
Veľkou výhodou tejto krytiny je jej šírka – dosahuje až 4 m, vďaka čomu stačí pri kladení použiť minimálny počet spojov. Vinylovú podlahovú krytinu možno použiť aj na podlahové vykurovanie. Môže tak byť teplejšou alternatívou keramickej dlažby. Pri kladení podlahy z PVC musí byť – tak ako pri linoleu – podklad suchý, pevný, rovný, ničím nenarušený, čistý a bezprašný, pretože pod tenkou vrstvou krytiny sa vyrysuje každá smietka a každý hrbolček. Najvhodnejší je vyzretý a pevný betónový podklad, vyrovnaný samonivelačnou stierkou alebo vrstvou z dosiek z MDF, respektíve sadrovláknitých dosiek. Ak sa kladie podlaha z PVC alebo linolea na drevenú podlahu, vrstvy pod povlakom by mali okrem izolácie proti zemnej vlhkosti a parozábrany obsahovať aj drevovláknité dosky, na ktoré sa táto povlaková podlaha prilepí.
To, čo vidno, je iba nášľapná vrstva
|
| Ak zistíte, že sa murárom nepodarila úplne rovná podkladová vrstva podlahy, treba ju vyrovnať. Ak je výška nerovnosti 0 až 5 mm, dajú sa tieto malé nerovnosti vyrovnať podložkou z lepenky alebo pomocou škárovacieho tmelu či samonivelačného poteru. Niekedy postačí, ak sa na podklad položí kroková izolácia. Pri nerovnostiach od 5 do 10 mm možno lokálne nerovnosti vyrovnať tmelením alebo vhodným samonivelačným poterom (prípadne ich kombináciou). Ak nerovnosti presahujú 10 mm, treba ich vyrovnať renovačnými vyrovnávacími materiálmi (tmelmi s vhodnou konzistenciou, prípadne zmiešanými s kremičitým pieskom) alebo suchým vyrovnávacím podsypom z keramického kameniva. Maximálna hrúbka podsypu je 230 mm. |
Textilné podlahoviny – koberce
Sú stále obľúbené, pretože vytvárajú v interiéri príjemnú atmosféru. Sú aj tepelným izolantom a zlepšujú i krokovú nepriezvučnosť stropu. Nevýhodou je náročnejšia údržba a fakt, že sú zdrojom alergénov. Ako pri všetkých podlahách aj tu musí byť pred položením podklad suchý, rovný, a ak ho tvorí betón, nemusia na ňom byť ďalšie vrstvy. Pred kladením koberca treba odstrániť všetky nerovnosti podlahy, lebo celoplošné koberce kopírujú zdeformovaný povrch. Ak je podkladom drevená podlaha, pred položením kobercov platia rovnaké zásady ako pri podlahách z PVC. Okrem kvalitných a cenovo náročných kobercov z čistej strižnej vlny, pre ktoré sú typické elastickosť, antistatickosť a vysoká odolnosť proti špine, sú na trhu aj koberce zo syntetických vláken.
Nech si zvolíte ktorýkoľvek typ podlahy, pri každej je dôležité, aby bola položená na kvalitnom suchom a rovnom podklade, ktorý je prispôsobený konkrétnym podmienkam. Pretože aj tá najdrahšia drevená či keramická podlaha bude nepríjemná a rýchlo sa znehodnotí, ak na ňu odspodu pôsobia vlhko a nerovnosti.
Kamila Ďuríková
ZDROJ: časopis Môj Dom 09/2009
